Gemerská Hôrka – obec ležiaca na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej kotliny, na nive a terase rieky Slaná, nikdy nepatrila medzi preslávené strediská gemerskej keramiky, ktorej epicentrá sa nachádzali v povodí riek Muránka, Turiec, Blh, Rimava a Gortva. Hlina a práca s hlinou, či už kopanie, spracovanie, zvážanie hliny, formovanie, maľovanie, rozvoz a predaj hotových výrobkov, tu zabezpečovali živobytie len malému počtu ľudí : asi len 30 osobám v tridsiatich rokoch 20. storočia. V porovnaní s ostatným dedinami na blízkom okolí, ako sú Meliata, Licince, Šivetice, Držkovce či Leváre, toto číslo je zanedbateľné.

Zatiaľ nemáme žiadny údaj o tom, že by tu pôsobila aj nejaká hrnčiarska dielňa, avšak jej existenciu nemôžeme celkom vylúčit, a to už ani vzhľadom na susednú Meliatu, ktoré sa po celom Uhorsku preslávilo práve svojim hrnčiarstvom. Obyvatelia Gemerskej Hôrky [Malach, Özörény, Horka], jednej z najstarších usadlostí na území historického Gemera, doloženej z r. 1243, sa do činností spojených s hlinou pravdepodobne zapájali skôr ako povozníci hliny, rozvážatelia a priekupníci tovaru, a nie ako výrobcovia keramických a hrnčiarskych predmetov.

Keramická a hrnčiarska dielňa v Gemerskej Hôrke v určitom zmysle chce byť pokračovateľom meliatskej hrnčiarskej tradície s cieľom zachovania jej svojrázneho štýlu.

Viac o hrnčiarstve a keramike na Slovensku.

Pohľad na Gemerskú Hôrku.
Jedna z najstarších usadlostí na území historického Gemera,
doložená z r. 1243, dnes vyspelá priemyselná obec.