Keramike a hrnčiarstvu som sa začal venovať v r. 2003. Stalo sa to na podnet môjho strýka Alexandra Ambrusa, ktorý v tom čase skúmal históriu našej dediny a jej bližšieho okolia. Upozornil ma na dlhdobé tradície hrnčiarstva na území historického Gemera, ako aj na skutočnosť, že toto prekrásne remeslo tu takmer vymrelo. Staré hrnčiarske strediská v okolí Jelšavy, Rožňavy a Rimavskej Soboty, ktoré Gemer preslávili po celom Uhorsku, v 20. storočí totiž postupne zanikli a zdá sa, že tie ojedinelé dielne, ktorým sa podarilo pretrvať do našich dních, sú taktiež odsúdené na zánik, pokiaľ sa nenájde človek, ktorý by pokračoval v šľapajach týchto zostarnutých majstrov-hrnčiarov.

A ako to už zvykne bývať, čím viac som sa dozvedel o tomto remeslu, tým väčšmi ma lákalo pokušenie, aby som si ho aj sám vyskúšal. Tak som s otcom zostrojil môj prvý hrnčiarsky kruh, postavili sme si pec na vypaľovanie, pripravil som niekoľko pracovných nástrojov a samozrejme zaobstaral som aj hlinu, s ktorou som chcel pracovať. Napokon celé moje úsilie vyústilo vo vyhotovení mojich prvých hrnčiarskych diel : jednej obyčajnej hlinenej misky a jednej obyčajnej hlinenej vázičky. Obyčajnej ? – Zázračnej ! – mal by som povedať, keď sa rozpamätám na dojatosť nás všetkých, ktorí sme stáli pri zrode týchto diel, a to predovšetkým mojej rodiny : otca, mamy, brata a seba samého.

Moje vedomosti a poznatky o tomto remeslu som neustále dopĺňal čítaním rôznych publikácií, prostredníctvom informácií dostupných cez internet, návštevou niekoľkých keramických a hrnčiarskych dielní, zavítaním do Baníckeho múzea v Rožňave, kde majú veľmi peknú zbierku keramiky, no a nezabudol som ani na prax : neustále som zdokonaľoval moju techniku vytáčania, vypaľovania a maľovania. Výsledok nedal dlho čakať na seba : moje výtvory boli čoraz lepšie a krajšie, čo potvrdzovali aj zprávy, ktoré sa o mojej záľube začali šíriť po celom okolí. Začal som dostávať pozvánky na rôzne výstavy a trhy, ako aj objednávky na vyhotovenie niekoľkých darčekovych predmetov.

A kedže sa mi toto remeslo naďalej páčilo, hoci som už o ňom vedel, že predovšetkým je to obrovská drina, rozhodol som sa, že sa mu budem venovať úplne profesionálne a stane sa mojím hlavným povolaním, v ktorom sa zdokonalím ako autodidakt.

Keramická a hrnčiarska dielňa, ktorú som zriadil v Gemerskej Hôrke, je etapovým výsledkom tohto predsavzatia. Zriadil som ju v rodinnom dome, ktorý som kúpil v r. 2005, a prestaval v r. 2006. Vytvoril som si tu vhodné pracovné podmienky tak pre seba samého, ako aj pre náhodilých návštevníkov, ktorí ku mne zavítajú.

Je síce pravda, že sa v minulom storočí centrá produkcie keramiky presunuli do miest, a to na úkor malých vidieckých dedín akou je i tá, v ktorej žijem a pracujem, záujem ľudí o keramické a hrnčiarske výrobky však nikdy neochabol, ale naopak vstúpol, a ja som hrdý na to, že toto prastaré remeslo oživujem práve v Gemeri, kde niekedy bolo značne rozšírené a preslávené a kde už takmer zaniklo.

Plány do budúcna
Po rekonštrukcii a renovácii dielne, čo mienim dokončiť do konca r. 2006, plne sa chcem venovať výrobe keramiky. Orientovať sa budem na výrobu tradičnej ľudovej keramiky v meliatskom štýle, modernej úžitkovej a ozdobnej keramiky, ako aj na výrobu suvenírov a darčekových predmetov. Samozrejme popri výrobe pozornosť musím venovať aj predaji toho, čo som už vyrobil, ináč sa z tohto remesla neuživím. Budem preto musieť získať nových zákazníkov, odberateľov, k čomu cieli aj táto webová stránka. Asi tak o dva roky už by som mal vedieť, či som sa dobre rozhodol, keď som sa pustil do tohto projektu. Dúfam, že výsledok bude uspokojúci.

Pokiaľ by ste o mne chceli vedieť viac, prosím, napíšte mi.